Vonku lialo, ako keby sa Jožo Strapatý rozhodol nad Mestečkom vypustiť celú mliekarenskú cisternu. Na dvore mliekarne sa tvorili veľké mláky. Ako do nich dopadali kvapky, kreslili na hladine desiatky malých krúžkov. Keby kvapky dokázali pri dopadnutí na hladinu vody vydať tón, na dvore mliekarne by vyhrávali nádherné dažďové pesničky. Nebola už ani zima, ale ešte ani jar. Aj keď práve tú zvykne takýto dážď sprevádzať. 

Kocúrik Pac sedel na stole a veľmi pozorne sa díval von z okna vrátnice Berty Kukadlovej. Občas urobil: „hm, hm, hm“, oblízal si labku a opäť sledoval, čo sa deje vonku.

„Čo tam toľko vyzeráš?“ vyskočila k nemu na stôl sestra Bác a tak z okna vrátnice zrazu von spoločne pozerali modrá a oranžová hlava.

Vonku vedľa odparkovanej cisterny stála kontrolórka mlieka Milena Rozkošná, oblečená vo veľkom fialovom pršiplášti, nohami v gumákoch čľapkala v jednej z kaluží a niečo štebotala vodičovi cisterny Jožovi Strapatému. Ten, ako veľký frajer, samozrejme, pršiplášť nemal – dážď mu už úplne zamočil vlasy, premočil bundu a podobne na tom boli aj nohavice. Jednou rukou sa opieral o cisternu, druhou si z čela odhadzoval mokrú ofinu a veľmi sústredene počúval, čo mu slečna Rozkošná rozprávala. 

Tá mávala rukami a veľký plastový pršiplášť sa pri tom smiešne vlnil. Jožo Strapatý prikyvoval.

„Čo mu tam tá Milena toľko rozpráva?“ premýšľala nahlas Bác.

„Veď toto,“ šomral Pac.

„A čo jej to ten Jožo odpovedá? Vôbec nepočujem,“ šomrala ďalej Bác.

„A prečo má taký veľký pršiplášť, v ktorom vyzerá, ako keby došla z Pršisveta?“ čudovala sa.

„A ty čo sa dnes toľko vypytuješ,“ zasmial sa Pac a zamával labkou na vrátničku, ktorá práve prišla zvonka, zavesila svoj pršiplášť na háčik pri dverách a zvalila sa do kresla.

„Milena neprišla z Pršisveta, ale zato došla z dovolenky ve Fínsku,“ zasmiala sa Berta Kukadlová, „a teraz všeckým rozpráva o tom, jak sa saunila vo fínskej saune a jak odtiaľ v plavkách skákala do snehu.“

„Fíha!“ zvolali mačiatka.

„A čo je to tá fínska sauna?“ vypytovala sa ďalej Bác, ktorá dnes mala zrejme Deň zvedavých otázok.

„To vám je výborná vec,“ vyskočila z kresla Berta. „Bola som raz vo fínskej saune, aj keď teda nie ve Fínsku, ale u sesternice v Šumperku. Je to taká búdka, v kerej je veľmi teplo, sedíte tam na drevenej lavici a čakáte, kým vám bude ešte teplejšie, potíte sa v posteľnej plachte a vravíte si, nech sa to už konečne skončí. Je to veelice dobré pre zdravie. Potom vyleziete von a ponoríte sa do ľadovej vody. A keď ste ve Fínsku, móžete skočiť aj do snehu, ako Milena,“ dodala.

„Fúj, voda!“ zvolali svorne mačiatka. Mačky totiž vodu naozaj nemajú v láske.

„Mňám, sneh!“ zvolali vzápätí. Mačky totiž nemajú v láske vodu, zato sneh si celkom obľúbili.

Zrazu sa ktosi zjavil pri okienku vrátnice a Berta sa rozbehla zapísať do „múdrej knihy“ nového návštevníka.

„Počuj, sestrička,“ ozval sa po chvíli Pac, zatiaľ čo Berta poctivo vyzvedala, kto a načo prišiel, kedy odíde a s kým sa má stretnúť, „ja som si všimol, že aj tu u nás v Mliekarni je sauna. Mohli by sme tam skočiť a trošku sa vyhriať, keď už je vonku tak mokro. Aj tak som už celý znudený z posedávania vo vnútri, čo ty na to?“

„Sauna? Kdé?!“ vykríkla Bác.

„No len tu, kúsok od nás, v syrárni predsa! Nevšimla si si tie sklenené dvere, za ktoré minule vedúca Ruženka posielala Ďusa, aby tam zaniesol pareničky? Ďuso sa sťažoval, že to je čistá sauna, že je tam neznesiteľné teplo, a že by mal do práce nosiť radšej plavky! A je tam aj akási lavica, či polica, určite to bude tam!“

„Sklenené dvere? Ďuso? Pareničky? Ja vôbec neviem, o čom hovoríš, braček,“ poškrabkala sa po fúzikoch  Bác.

„Jáj, sestra, ty si občas veľmi nevšímavá! Myslel som, že si tam bola vtedy so mnou,“ namosúril sa Pac, na čo jeho sestra pokrútila hlavou, že akože skutočne nevie, že si skutočne nič nepamätá, zaklipkala očami a oblizla si ňufák, a Pac už aj skladal z vešiačikov pri dverách ich farebné pršiplášte. Oranžový pre sestru, modrý pre seba. „Obuj si gumáky, aby si si nezamočila labky a ideme! Je čas vyhriať si naše mačacie kosti!“ zavelil.

Prešmykli sa cez syráreň, aby ich nezbadali vedúce Ruženka Slaná ani Valika Pareničková, vyhýbali sa veľkým policiam so syreninou, ktorá odpočívala a čakala, kým nastane jej čas. Prebehli cez dve široké chodby, zabočili doľava, potom ešte raz doľava, ďalšia chodba, tentoraz úzka a už sa pred nimi zjavili veľké sklenené dvere.

„Tu je to!“ zvolal Pac.   

„No hej, ale ešte nám chýbajú tie plachty,“ rozhliadala sa vôkol seba Bác, ktorá už premýšľala, kde by takú saunovú nevyhnutnosť zohnali.

Zrazu jej pohľad padol na veľký kôš, z ktorého skutočne trčalo čosi, čo vyzeralo ako biele plachty. Boli to však biele plášte, ktoré nosili všetci v syrárni a konkrétne tieto čakali na svoj odchod do práčovne.

„To sú len plášte,“ povedala sklamane.

„To predsa nevadí, zamotáme sa do nich ako do plachiet, ideme!“ nedal sa jej brat.

Mačičky zhodili gumáky, pršiplášte, omotali si telíčka bielymi plášťami, ďalšie si omotali okolo hláv ako turbany a otvorili sklenené dvere.

Vo vnútri bolo celkom teplo, ale nie až tak, ako čakali. Digitálne čislice na akomsi zariadení ukazovali 28 stupňov.

„No čo ti ja viem, sestra, nie je tu až tak teplo, ako som myslel.“

„No to teda nie, za to je tu teda poriadny dym,“ začala prskať Bác, „až ma z neho štípu oči, braček, toto je voľaká divná sauna.“

„Dajme si na hlavy tie plášte, bude sa nám ľahšie dýchať!“

Mačky si dali na hlavy plášte, dýchalo sa im o trochu lepšie, aj teplo im zrazu bolo viac, no dlho sa v saune neohriali, pretože sa hneď otvorili dvere a zrazu bolo počuť výkrik:

„Jéééééminééé, čo je to tu za mátohy, pomóc!“

Bol to hlas Valiky Pareničkovej.

„Valiká, to sme mý, Pac a Bác, neľakaj sa!“ zvolali mačiatka a už aj sa trepali von zo sauny.

„Čo to tu stvárate, prišli ste sa vyúdiť, vy bláznivé?“

„Ale čoby, prišli sme do sauny predsa,“ vysvetľoval Pac, „chceli sme aj my spraviť čosi čo je vélice dobré pre zdravie,“ pokúsila sa napodobniť Bertin hlas.

„No ale v údiarni?“ smiala sa Valika, „tu ste sa tak jedine vyúdili, toto je zariadenie, v ktorom údime naše syrové výrobky! Napríklad pareničky tu odpočívajú dve hodiny, údia sa na bukovej štiepke, klasickým remeselným spôsobom, pri 28 stupňoch Celzia! Že sauna, ja z vás odpadnem,“ smiala sa Valika.

Rozosmiali sa aj mačiatka, aj sa trošku hanbili, že sa takto pomýlili.

„No, ale teda kožúšky vám stihli nasmradnúť celkom slušne, utekajte za Bertou, nech vás vykúpe v mlieku.“

„V mlieku?“ potešila sa Bác. Pac sa už vrtel ako divý, najradšej by ani nepočkal na odpoveď.

„Jasné, teplé mlieko si poradí so zápachom a bude vám v ňom určite lepšie, ako v obyčajnej vode! Navyše… veď sme v mliekarni!“

„Hurá!“ vykríkli mačiatkla a rozbehli sa za Bertou.